Moja športová aktivita má skôr náhodný charakter

Často pri zmienke o mojom angažovaní v Podporšport, nasleduje očakávaná otázka: „Ty sa tiež venuješ športu?“ Hoci je mi to hlúpe a viem, že moja odpoveď spustí lavínu otázok, odpoviem pravdivo: „Nie“. Nie, nevenujem sa ničomu konkrétnemu. Moja športová aktivita má skôr náhodný charakter. Občas si idem zaplávať, občas si zaplatím lekciu jogy a niekedy zájdem na Port de bras, či si idem zabehať.

To spojenie hudby a pohybu

Vždy som však mala blízko k tancu. Ako malá som si odchodila ľudovú školu, kde som chodila na balet, ľudovky a moderný tanec. Bavilo ma spájať pohyb s hudbou. Preto som neskôr vyskúšala aj iné štýly. Na výške som si na semester skúsila street dance, no uvedomila som si, že to nie je moja šálka kávy. Inklinovala som skôr k jemnejším tanečným prevedeniam. Tak som sa rozhodla splniť si sen a vyskúšať írske tance. Prvé lekcie boli výborné a prepadla som tomu. Žiaľ som veľmi rýchlo zistila, že moje kolená nezvládajú neustále poskakovanie a po pár lekciách som musela skončiť. Od vtedy nastalo to, s čím som bojovala aj pred tým, pri nedostatku voľného času som šport posúvala do úzadia a čas venovala iným aktivitám.

Športovci majú môj obdiv

Pýtate sa, prečo sa teda snažím podporiť športovcov, keď sama nemám k športu tak blízky vzťah? Pri každej športovej aktivite, ktorú som skúšala a v ktorej som sa snažila zlepšiť, som stretávala ľudí, ktorí boli oveľa lepší, ako som bola ja. A mali môj obdiv, lebo som si uvedomovala, koľko času a námahy museli vynaložiť, aby sa dostali, tam kde sú. Šport je pre mňa spojený s vytrvalosťou, koncentráciou ale aj uvoľnením. Niečo, z čoho môžeme profitovať aj v bežnom živote. Niečo čo nás poháňa vpred a udržuje v psychickej pohode v náročných, stresových obdobiach, ktoré neraz prídu. Verím, že šport je dôležitý a že by sa mal podporovať. A možno raz aj ja, pri kontakte s toľkými športovými nadšencami, podľahnem a zakomponujem šport do každodennej rutiny.

 

(lucka)