My v Podporšport-e máme radi príjemných a inšpiratívnych ľudí, ktorí žijú naplno no aj napriek tomu berú život s pokorou. S jednou takou osobou som sa jedno poprázdninové ráno stretla na raňajkách v Petržalke.

Marek je mladý chalan, ktorý sa športu drží zubami nechtami už od decka. Začalo to – ako inak – futbalom, medzitým si skúsil hokej, karate, basketbal a kopu iných vecí. Futbal hrával asi od siedmich a potom presedlal na karate. Pomyslela som si, že je to zvláštna zmena, ale keď som si spomenula ako som športy striedala ja, komentáru som sa zdržala. Ale vysvetlenie na seba nedalo dlho čakať. „Brácho s otcom sa mi smiali, že neviem ani urobiť klik, tak som sa prihlásil na krúžok v škole, že to vyskúšam.“ Marekov starší brat už na bojové umenia chodil, a tak si povedal, že to vyskúša aj on. „Po prvom tréningu som mal takú strašnú svalovicu až do ďalšieho týždňa, že som si povedal, že toto je pre mňa výzva a šiel som znova.“ Tréner si všimol, že mu to ide dobre, a tak začal trénovať v klube. Po 2-3 rokoch prišli prvé úspechy. Niekedy v tom čase začal aj s basketbalom. „S chalanmi sme vybehli na ihrisko o 3 poobede a prišli domov až keď sa zotmelo.“ Hrával západoslovenskú ligu.

Od karate a futbalu ku crossfitu

Po strednej šiel na FTVŠ, odbor kondičné trénerstvo. Nečudo, že pozná všetkých trénerov, s ktorými som kedy cvičila ja. V škole sa zoznámil s veľa ľuďmi a tak sa dostal aj ku crossfitu. „To bolo ďalšíkrát, čo som sa sám seba musel spýtať, či som predtým nešportoval, alebo čo.“ Asi v 3. ročníku na vysokej začal s crossfitom amatérsky. „A potom v lete som si šiel urobiť crossfitový trénerský kurz do Bazileju.“ V gyme, kde robil, spoznal chalanov, čo robili crossfit súťažne a tak to tiež skúsil. Kvalifikáciu si zvýšil ďalší rok v Barcelone. „V decembri 2014 sme si kamošom a bratom povedali, že by sme v Topoľčanoch otvorili gym. Nie oficiálny crossfitový, lebo na to sa platí ročne licencia 3000 USD.“ V marci 2015 sa Marek zúčastnil prvej medzinárodnej súťaže, ktorá sa konala v Bratislave a s tímom sa umiestnili na siedmom mieste.

img_4331

 

Z tréningov do nemocnice

No a potom to prišlo. V máji 2015 Marekovi diagnostikovali leukémiu. „Neviem, čo sa stalo, proste práca, tréningy a veľa školy…“ Hneď som si pomyslela, aký šok to musí byť, ostať ležať v nemocnici. Ja nevydržím ani deň s prechladnutím. „No bol to šok. Namiesto dvojfázových tréningov zrazu ležíš 28 dní v nemocnici. Strašne som schudol.“ Ale Marek sa nevzdával a myšlienka na šport ho hnala vpred. „Na začiatku choroby som si hovoril, že vyzdraviem, budem pokračovať, a že motivujem ďalších. Všetko sa dá prekonať, tešil som sa na tréningy a na ľudí z komunity.“ Aj keď sa ešte lieči, ako tréner stále pracuje a občas trénuje. „Teraz som sa ukludnil, nebudem to s cvičením hrotiť.“ Ale športu pokoj nedá a tak sa sľúbil chalanom, že s nimi odohrá celú sezónu basket.

Z Mareka ide veľká energia, a z nášho rozhovoru bolo úplne jasné, akú veľkú rolu preňho v živote šport hrá. Náš rozhovor bol pre mňa veľmi príjemný a myslím, že takých cieľavedomých ľudí, ktorí majú zo športu radosť a potešenie by malo byť viac. Marekovi prajeme všetko dobré a snáď sa nám s ním ešte podarí stretnúť.

 

(domi)