Viki Kanichová (17) je milá a cieľovedomá baba, ktorá má triezvy pohľad na vec a z nášho rozhovoru bolo cítiť jej silné zanietenie. Tenisu sa venuje od 7 rokov, a aj keď mala svoju “krízu”, zistila, že tenis je to jediné čo chce robiť a tak pri ňom ostala. Keby ste ju chceli stretnúť, najväčšiu šancu máte na kurte, kde trávi 7 dní v týždni.

Koľko rokov hráš tenis?
Od siedmich, takže 10 rokov.

A kto ťa k tenisu priviedol?
Ja som bola veľmi hyperaktívne dieťa, rodičia povedali, že sa to už so mnou nedá zvládať, tak ma dali na tenis. No a ja som prišla z tréningu a bola som ešte horšia. Taký malý čert.

Hrala si stále za Inter, alebo si menila kluby?
Nie, ja ani teraz nie som vedená za Inter, ja som odmalička verná Pezinku. Tam som začínala a bola som tam asi 5 rokov. Teraz mám už iného trénera a tak trénujem momentálne na Interi. Ale kondičného mám v Pezinku a niekedy si tam aj zahrám, je to moja srdcovka.

Venovala si sa aj inému športu, alebo tenis ťa drží už od siedmich rokov?
Chodila som na rôzne športové súťaže, vždy ma využili kde sa dalo. No ale tenis ma drží od siedmich rokov, medzi tým som robila napríklad aj atletiku – šprinty, skok do výšky a do diaľky. Tam ma tá trénerka prehovárala, nech skončím s tenisom a idem na atletiku.

Ale nezabralo…
Nie :D.

Kto ti financuje šport?
Len rodičia.

Aké sú tvoje najlepšie výsledky, na čo si najviac hrdá?
No.. som majsterka Bratislavy vo štvorhre. Zatiaľ nemám veľké výsledky ale teší ma slovenský ženský rebríček, kde som predbežne na 24.mieste. Pred 3 mesiacmi som zmenila trénera a myslím, že to bolo to najlepšie čo som mohla urobiť. Takže uvidíme, kde budem, keď sa na mne ukáže naša spolupráca. Veľa báb je dobrých do takých 16-18 rokov a potom končia. Buď sa zaľúbia, prestane ich to baviť, nemajú dostatok financií alebo majú zdravotné problémy. Myslím, že ja som tou rozhodovacou fázou prešla, už len dúfať, že budem mať dosť šťastia lebo aj to je veľmi dôležité.

A teba zdravotné problémy a zranenia obchádzajú?
Nie, majú ma veľmi radi. 😀 Bolo ich dosť a to ma doteraz brzdilo ale nič také vážnejšie. Mala som napríklad vodu v kolene a to bolo asi najvážnejšie.

Ako často cestuješ kvôli športu?
Každý deň do Bratislavy na tréningy. Autom tam a späť, lebo autobusom by som nestíhala vôbec nič, takže ma ešte musia rodičia voziť. A to je dosť nákladné aj časovo náročné.
Turnaje mávam teraz skoro každý víkend, to cestujem po Slovensku, zahraničné turnaje ma ešte len čakajú.

Čo bol, alebo je vrcholom tvojej tohtoročnej sezóny?
Dúfam, že ma ešte len čaká. 😀

Aký máš najvyšší cieľ?
Chcela by som byť v TOP10 WTA.

Takže sa chceš tenisu venovať profesionálne.
Áno, ak sa bude dať.

Máš nejaký športový vzor?
Ja som vždy hovorila, že nemám vzor, že ja by som raz chcela byť vzorom. Ale mám rada Federera.

Čo by si na slovenskom športe zmenila keby si mohla?
Možno, že by som prestala pozerať len na tých, ktorí sú už na vrchole, ale skôr na tých, ktorí sa tam snažia dostať. Lebo je to väčšinou tak že na vrchole sú tí, ktorí na to majú financie alebo sú podporovaní vďaka výsledkom z nižších vekových kategórií.
Problémom je tiež aj to, že na Slovensku je veľa trénerov, ale takých v úvodzovkách. Je málo naozajstných trénerov, ja si myslím, že som konečne takého našla.

Na akom povrchu sa ti hrá najlepšie?
Ja som vyrastala na antuke ako každý slovenský tenista. Hovoria mi, že na harde je moja hra účinnejšia, ale väčšinou hrávam na antuke.

Ako vyzerá tvoj tréningový deň?
Prvý tréning mám hneď ráno. Teraz momentálne robím vodičák, takže mávam to tak, že ráno mám jazdy a potom mám okolo 12 prvý tréning, idem na obed a potom mám ďalší. Ale býva to aj tak, že mám tenis, tenis, kondičku. Keď nemám kondičku tak mám zdravotné cvičenia na kompenzáciu alebo rege.


IMG_3932
 

A koľko trvá tréning na kurte?
Oficiálne hodinu a pol a druhý tiež. Ale tréner to rád pretiahne takže možno aj dve a dve. 😀

A takto to vyzerá u teba 7 dní v týždni?
Áno. Ale samozrejme, že keď mám turnaj tak nemám tréningy. A keď mám po náročnom turnaji, tak mám deň voľna. Tým myslím, deň bez tenisového tréningu, kondičku alebo niečo iné pre tenis robím vždy.

A ako to stíhaš so školou?
Tak, že ešte teraz v auguste dokončujem ročník na športovom gymnáziu na Ostredkoch.

Spomínala si, že tenis je taký špecifický vo výsledkoch. Že si dievčatá chodia odohrať turnaje do krajín, kde je ľahké získať body a potom ťa vlastne v rebríčku predbehnú…
No keď chcem byť najlepšia tak musím vyhrávať turnaje tu, ale je to dobrý začiatok ísť do toho Turecka alebo do Egyptu. Robia to tak tí, čo na to majú peniaze. Od budúcej sezóny by som chcela tiež viac cestovať von.

Máš popri tvojom dennom tréningovom programe aj čas na niečo iné?
Nemám.

A vyhovuje ti to tak?
Vyhovuje. Pokiaľ vidím, že to niekam speje a má to význam, tak som ochotná sa iných vecí vzdať. Beriem to tak, že bude nejaká obeta a potom mi to niečo prinesie.

Kto ťa najviac podporuje? Rodičia, kamaráti?
Samozrejme, že rodičia, tréneri a celá rodina sú najväčšia podpora ale mám aj veľmi dobrých kamarátov.. Najlepšia kamoška je tiež tenistka takže mám aj v nej veľkú podporu.

Teraz si s trénerom spokojná? Hovorila si, že si ich dosť menila.
Áno, som. Momentálne má len mňa, takže sa mi venuje naplno. Je zábavný, všímavý a chápavý ale je aj dosť prísny, všetko musí mať svoj systém a byť na 100% a to nie je vôbec jednoduché. Ale tak to má byť. Iba vtedy je šanca na úspech, aj keď ani to nie je zaručené.

(domi)