Janču poznám od svojich 10-tich rokov, ale ani za nič si nespomeniem, ako sme sa zoznámili. Prvé tri roky na gympli som o jej existencii asi len tušila, aj keď sme boli spolužiačky. No a ďalších päť rokov si pre zmenu pamätám zväčša len ju.

Janča mi vždy pripadala ako také krehké dievčatko, ktoré sa onedlho rozplynie kdesi vo vesmíre. V šiestom ročníku pri floorbale ma hlasným zavrčaním presvedčila, že opak je pravdou. Vtedy si vybojovala môj rešpekt. Aj keď sme boli vždy dosť odlišné, jej intelekt ma priťahoval dosť na to, aby som sa motala v jej blízkosti.

Za celé tie roky som nepochopila, ako dievča, ktoré spieva, tancuje a chodí so mnou na výtvarku môže rozumieť všetkým tým abstraktným vzorcom, odvodeniam, bezvýznamným písmenám, zátvorkám a čiarkam, ktoré keď človek zadá do počítaču, niečo zmysluplné z toho vznikne. (Keď som tam zadala niečo ja, nikdy z toho nič zmysluplné nevzniklo.) Bola som očarená jej schopnosťou vidieť v ničom niečo a nikdy som úplne neporozumela tomu, že ju počítač poslúcha na slovo. Mne to nešlo ani s číslami, ani s počítačom, a tak som jej roky kládla otázky. Stále tie isté dokola, až kým ma neprebodla svojím vražedným pohľadom, ktorým mi dala nežne najavo, že som fakt nechápavá.

Po strednej sa naše cesty rozdelili, dokonca sme mali nejakú kamarátsku krízu. Ona začala študovať tie pre mňa nepochopiteľné čísla, písmenká a zátvorky, a zdá sa, že si to celkom užívala. Zatiaľ čo ja som noci strávené nad matikou preplakala. Vždy, keď mi hovorí, aký projekt v škole robia, alebo o čom bola jej bakalárka, tak prikyvujem, strašne namáham svoje mozgové závity, ale 90% obsahu aj tak nechápem.  A preto Janču uznávam, lebo teraz, keď študuje Medieninformatik na TU vo Viedni, tak vie skĺbiť svoje umelecké cítenie so svojimi technickými schopnosťami a znalosťami.

Tak ako neviem, ako sme sa spoznali, neviem ani ako sa mi podarilo nahovoriť ju, aby sa pridala do projektu.  No ale zrazu je našou vedúcou programátorkou v podporšport.sk a rieši veci, ktorým nikto iný z nás nerozumie. Jediné, čo vieme je, že je v našom tíme nenahraditeľná a tak ako každá z nás, robí to, v čom sa vyzná a čo ju baví. A my jej veríme, lebo nič iné nám ani nezostáva :-)

(domi)

janka